Legenda o Levočskej bielej panej

Nedávno pri prechádzaní novej ponuky na našom antikvariáte som narazila na knihu Levočská biela pani. Jej názov mi veľmi zavoňal historickou legendou, tak som začala pátrať na internete. Zistila som, že kniha Levočská biela pani je inšpirovaná levočskou legendou o Juliane Géciovej – Korponayovej. Táto uhorská šľachtičná si svojím konaním zaslúžila mnoho podôb jej príbehu, ktorého najtajnejšie zákutia sa už určite nik nedozvie. Však jednu z nich tu určite rozoberieme.

Juliana Géciová – Korponayová sa narodila v roku 1680. V 20. roku života sa vydala za kapitána Korponaya, ktorý bol kapitánom Muránskeho hradu. Manželstvo to mohlo byť šťastné, keďže mali spolu i syna Gabriela, pre ktorého sa stala Juliana ženou dvoch tvárí. Do Levoče prišla nielen ako manželka kapitána Korponaya, ale i ako špiónka nepriateľského cisárskeho vojska. Zradu prisľúbila výmenou za šľachtický titul a majetok pre svojho syna. Tak sa stala milenkou najvyššieho veliteľa Instvána Andrássyho a ukradla mu kľúče od dverí podzemnej chodby vedúcej z mesta za hradby. . V zrade jej pomáhala richtárova dcéra Kristína. Spoločne vpúšťali do mesta cisárske vojsko tajným podzemným vchodom, nachádzajúcim sa v richtárovom dome. Zradu však odhalili odhalená. Od Juliany odišiel jej manžel, potupený jej spreneverou. V tom čase zomrel cisár, ktorý sľúbil Juliane odmenu za zradu Levoče. Krásna Juliana však prišla k jeho smrteľnej posteli neskoro. Na jej zásluhy sa zabudlo. Namiesto odmeny ju stihol trest, keď sklamaná odchádzala k otcovi a pridala sa na stranu kurucov. Bola obvinená zo zrady, väznená na Červenom Kameni a nakoniec popravená sťatím v Györi.

Comments are closed.